NA ZAČIATOK
|
Archeologický výskum odhalil nálezy predmestského osídlenia
TRNAVA 2. augusta (SITA) Nálezy predmestského osídlenia z 12. storočia odhalil na nádvorí Západoslovenského múzea v Trnave archeologický výskum, ktorý robí Vlastivedné múzeum z Hlohovca v spolupráci s trnavským múzeom. Našla sa keramika, ktorá dokladá, že na tomto mieste sa nachádzala osada už v 11. a 12. storočí, povedal riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urminský. Archeológovia počas výskumu odkryli val z 13. storočia. Je to prvá opevnená časť mesta, vysvetlil Urminský.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Hlohovec, mesto na Považí, leží na severnom výbežku Panónskej nížiny. Zo severu je ohraničený Považským Inovcom, na východe a na juh sa tiahnú pahorky Nitrianskej pahorkatiny. Západne od mesta preteká rieka Váh. Hlohovec je vlastne križovatkou medzi Trnavou a Topoľčanmi, spojnicou medzi chýrnymi kúpeľmi Piešťany s starodávnou Nitrou.
Mesto vďaka svojej výhodnej polohe bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Výrazné osídlenie Hlohovca a jeho najbližšieho okolia je zo staršej doby bronzovej a z obdobia kedy na toto územie prichádza prvý historický národ - Keltovia
Prvý dôveryhodný záznam o Hlohovci je z roku 1113. V známej tzv. zoborskej listine sa uvádza Hlohovec ako Golguz a spomínajú sa tiež obyvatelia pôvodného stredovekého hradu Hlohovej. Hrad v tom čase plnil dôležitú úlohu politického, administratívneho a vojenského centra formujúceho sa uhorského štátu. Pod hlohovským hradom sa rozkladá osada doložená početnými archeologickými nálezmi. Osada sa neskôr stala poddanským mestom s mestskými právami, ktoré prvýkrát obdržal Hlohovec v roku 1362.
Po celé obdobie feudalizmu bol Hlohovec centrom rozsiahleho panstva a dôležitým strediskom obchodu hlavne obchodu s dobytkom. Po revolúcii v rokoch 1848-49 sa stal Hlohovec i administratívnym centrom regiónu.
Koncom 19. storočia vznikli v meste prvé významnejšie priemyselné podniky a v roku 1912 to bola založená Vozová a nábytková továreň. Hlohovec v 20. storočí bol známy pestovaním vinnej révy a naďalej ako tradičné stredisko čulého obchodu.
História Hlohovca je z časti zhmotnená v pamiatkových objektoch. Najvýznamnejší je zámok, pôvodne hrad, spomínaný v roku 1113. Jeho dnešná podoba pochádza z konca 18. a 19. storočia. Z tohto obdobia je i rozsiahli park s terasami a vzácnym platanmi. V areáli hodnotného parku sa nachádza i empírové divadlo, architektonický skvost regiónu, ďalej jazdiareň, záhradný altánok, zvyšky starších architektúr a romantických stavieb (napr. jaskyňa tzv. grota). V meste je v strede námestia pôvodne gotický kostol sv. Michala archanjela s bohato profilovaným portálom a pôvodným oporným systémom. Vedľa farského sa nachádza kaplnka sv. Anny z roku 1748, postavená Erdodyovcami. Zaujímavou pamiatkovou stavbou je špitalík a kostolík sv. Ducha, pochádzajúci z polovice 14. storočia. V severnej časti mesta môžeme nájsť františkánsky kostol a kláštor.
Kláštor bol postavený v roku 1492, kostol Všechsvätých je zrejme staršieho dáta. Časť kláštora slúži svojmu pôvodnému, ďalšiu časť využíva v súčasnosti vlastivedné múzeum. Z ďalších pamiatkových objektov treba spomenúť pôvodne renesančný hotel Jeleň, dom na Podzámskej ulici s renesančnou výzdobou fasády, zemiansku kúriu na Pribinovej ulici, tzv. Sokolovňu na ul. SNP, Robotnícky dom, kaplnku Panny Márie na cintoríne (hrobka Erdodyovcoj) a kamenné plastiky z ktorých je najhodnotnejšia plastika Immaculaty na námestí sv. Michala.
V Hlohovci pôsobili viaceré významné osobnosti. V prvom rade je treba spomenúť tradovaný pobyt hudobného génia Ludvika van Beethovena a hrob starej matky nemeckého básnika H. Heine o na miestnom židovskom cintoríne. V Hlohovci pôsobili básnici Ján Hollý, Rudolf Dilong, spisovateľ Ľudo Zúbek, kníhtlačiar Valentín Manckovič, sochár Vojtech Ihriský, ako i barokový hudobní skladatelia Paulín Bajan a Edmund Pascha.
Súčasnosť
Priemyselná produkcia súčasného Hlohovca je sústredená hlavne do severnej časti mesta. Sú to podniky Slovakofarma, Drôtovňa, Gordon, OZETA, Ignis ako i ďalšie menšie závody. Najstarším priemyselným podnikom Hlohovca je pivovar založený v roku 1720, ktorý teraz slúži na výrobu limonád.
Okolie mesta dáva dobré podmienky pre poľnohospodársku činnosť. Najvýraznejšia je produkcia hrozna.
Dnes má mesto 25 000 obyvateľov. Návštevníci mesta si môžu prezrieť historické pamiatkové objekty, expozície vlastivedného múzea, navštíviť hodnotný zámocký park, v lete je možné príjemne stráviť čas na kúpalisku s posedením na terase, ihriskami, fitness-centrom, saunou. Milovníci rekreácie v prírode môžu využiť blízkosť lesov a umelých jazier.
diskusia (1)
|
Zámok
Zámok je najvýznamnejšou dominantnou stavebno–historickou pamiatkou mesta. Stojí južne od Hlohovca na okraji rozsiahleho stromového parku s francúzskymi terasami. Prvá historická zmienka je z roku 1113 a až do r. 1945 patril príslušníkom mocných šľachtických rodov. V r. 1951 tu bol zriadený Výchovný ústav pre mládež. V súčasnosti už viac ako rok je zámok vyprázdnený.
čítaj ďalej, diskusia (1)
|
História mesta Hlohovec
Hlohovec, mesto na Považí, leží na severnom výbežku Panónskej nížiny. Zo severu je ohraničený Považským Inovcom, na východe a na juh sa tiahnú pahorky Nitrianskej pahorkatiny. Západne od mesta preteká rieka Váh. Hlohovec je vlastne križovatkou medzi Trnavou a Topoľčanmi, spojnicou medzi chýrnymi kúpeľmi Piešťany s starodávnou Nitrou.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
|
