NA ZAČIATOK
|
Literárne pramene o Bitke pri Lučenci, Alois Jirásek
Dopĺňam kolekciu literárnych prameňov o Bitke pri Lučenci ďalším opisom. O chvíľu si pripomenieme túto najznámejšiu historickú udalosť mesta. Je veľká škoda, že radní páni nekomunikujú s mestom Tábor, ktoré prejavilo o spoluprácu záujem. Lučenec mohol byť plný českých turistov!
Alois Jirásek píše v diele "Bratstvo" v časti "Bitva u Lučence", vyberám zaujímavé odseky:
"...Tenkráte bylo městečko nevalné, sedlácke, s příbytky většinou dřevěnými, doškových (slamených), šindlových strěch, nad něž se povznášel zděný kostel vysoký cihlové strěchy..."
"...Dlouhé to návrší, ztrácajíci se dále k severozápadu v lesích, bylo jako ohromný, dlouhý val, jehož svah k městu byl ostrý. Na něm probělával se starý kostel a neveľký klášter..."
"...Nad jeho svahy, k městu prudce spadajícimi, čnel starý kostel s klášterní budovou, kůrkové, zhnědlé již střechy, z pásu nových hradeb, valů, bašt a srubů, jež zbudoval a zřídil všecky Jiskrův lid..."
"...Matěj z Kněžic vedl ho (Jiskru) i družinu do klášterní budovy. Ticho mnišské samoty už od jara odtud vyplašeno. V přístavkách, v kolnách, v chlévech všude válečné stavební zásoby, na chodbách a v celách ruch a šum..."
O samotnej bitke Jirásek píše od kapitoly 45:
"...valila se záplava gubernátorova vojska (na Lučenec) volně širokým šíkem rozlehlou rovinou, prěs dvacet tisíc mužů, většinou jízdy..."
"...Češi z tvrze zapálili městečko (Lučenec), aby neposkytlo Uhrům opory a bytu..."
čítaj ďalej, diskusia (4)
|
Literárne pramene o Bitke pri Lučenci, Antonia Bonfinia
Dopĺňam kolekciu literárnych prameňov o Bitke pri Lučenci ďalším opisom. O mesiac si pripomenieme túto najznámejšiu historickú udalosť mesta. Je veľká škoda, že radní páni ignorujú tento dátum a napríklad nekomunikujú s mestom Tábor. Lučenec mohol byť plný českých turistov!
Antonia Bonfinia: "...Roku tisíceho štyristého päťdesiateho prvého, zhromaždiac narýchlo vojsko (pozn. píše o Jánovi Korvínovi) a zvolajúc zovšadiaľ aj radových vojakov a vidiecky ľud, napadol neďaleko mesta Lučenca Jána Jiskru, vodcu všetkých zločincov, ktorý pri svätyni svätého Štefana Kráľa postavil pevnosť; priekopou a valom ju obohnal a naplnil množstvom vojakov s rozličnou výzbrojou. Korvín už natoľko vyčerpal posádku ostrým obliehaním, že sa každý deň čakalo vzdanie. Vtedy náhle pritiahol Jiskra s veľkým vojskom a s pomocnými oddielmi, ktoré zhromaždil v Hornom Uhorsku. Mnohí šľachtici totiž, aby zlomili gubernátorovu namyslenosť, ochotne dali vojsko a s inými poprednými šľachticmi, ktorí boli v tábore Korvínovom, sa sprisahali, že sa budú vyhýbať boju a aby jeho namysleného ducha ľahšie oslabili, že sa dajú premôcť.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Literárne pramene o Bitke pri Lučenci, bojová pieseň Jiskrových vojsk
Mocsári v monografii Novohradu (1826) uvádza bojovú pieseň Jiskrových vojsk v Novohrade (táto pieseň bola prevzatá aj do Kollárových Spievaniek):
„Vzhůru Čechy poďme směle
Na hrdého nepřítele
Vzhůru bratři do boje
Pán volá bojovníky
Na úhlavní protivníky
Pojďme dobít pokoje...“
čítaj ďalej, diskusia (2)
|
Bitka pri Lučenci podľa kroniky, Jána Dlugosza
"V uhorskom kráľovstve sa znovu začala vojna medzi gubernátorom Jánom z Huňadu a Jánom Jiskrom z Brandýsa. Vzniklo vážne podozrenie, že pri sobáši, ktorým gubernátor chcel oddať vlastnú sestru - vdovu Jiskrovi, hodlá zabiť Jiskru i jeho ľudí. Zveril teda Jiskra Lučenský kláštor (monasterium Lučense) vojakom a vyhlásil otvorené nepriateľstvo voči gubernátorovi. Ten bez váhania náhle obkľúčil pevnosť (castrum Lučense) s množstvom vojakov. Toto miesto bolo slabé, ani umele ani prirodzene neopevnené. Opätovne sa pokúšal náporom vojakov vydobyť pevnosť. Ale pretože takmer 500 obrancov, oduševnených a udatných, pre veľké straty svojich je donútený upustiť od dobýjania pevnosti. Zovrel tedy pevnosť, obkľúčiac ju dvojitým násypom, dúfajúc, že sa pevnosť a vojaci vzdajú podľa jeho želania.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Literárne pramene o Bitke pri Lučenci, Ján Thurócz
"...Stalo sa to v nedeľu na Vtelenie roku 1451, keď Pán Gubernátor s mnohými žoldniermi, ľudovou armádou vyzbrojený proti prefátovi Jánovi Jiskrovi pri múroch kláštora Svätého Štefana okolo mesta Lučenec vystavil opevnenie, aby ho uzavrel a pripravil sa na veľký boj, avšak posádka tohto bola smädom a bojom natoľko vyčerpaná, že verila v blízky koniec; Prefát Jiskra z kráľovských obcí v horných častiach kráľovstva, pyšný z priazne (osudu) skutočne pohnutý prehováraním zradcov, vlastnou, nie skromnou ochranou a ochranou pomocných vojsk svojim, ktorí opevnením zaskočení boli, hodlajúci priniesť pomoc prišiel a potom tábor samého Pána Gubernátora pravidelnými šíkmi obstál. Ale pretože vo vratkých veciach darí sa zrade, vtedy vyšlo najprv, že dosial hŕstky bojovníkov boli nesúvislé a už húfy zradcov Pána Gubernátora z tábora náhlivo sa dali na útek.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Literárne pramene o Bitke pri Lučenci, Michal Beheim
Najstaršou literárnou prácou o Bitke pri Lučenci je veršovaná kronika Michala Beheima (*Sulzbach 27. 9. 1416 - + 1474) z roku 1451. Beheim je autorom početných historických piesní a rýmovaných kroník. Tieto sa vyznačujú a vynikajú skôr hodnovernými podrobnosťami (to znamená, že opisuje udalosti síce básnicky nadsadene, ale historicky pravdivo) ako básnickou hodnotou. Pre ilustráciu prinášame krátky úryvok z jeho veršov v českom preklade:
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Žiadosť o spoluprácu s mestom Tábor
Zo záverov analýz turistického potenciálu mesta a regiónu jednoznačne vyplýva, že spoločná husitská resp. bratrícka (Jiskrova) história predurčuje naše mesto k spolupráci s českým Táborom. Alois Jirásek už v roku 1899 s dielom „Bitva u Lučence“ spojil bohatú históriu našich regiónov. Veľavravným posolstvom sú aj mená obcí z okolia Lučenca ako Praha, České Brezovo atď. Podľa štatistík práve v našom regióne bola najväčšia intenzita husitského a bratríckeho hnutia v 15. storočí (Etnograficý atlas Slovenska).
Navrhované základné body spolupráce:
·v rámci aktivít „družobných“ miest
·pri zriadení „Husitského múzea/expozície“ v Lučenci
·pri každoročných oslavách „Bitka pri Lučenci“
·pri interdisciplinárnom výskume „Bitka pri Lučenci“ (viac na www.BitkapriLucenci.sk)
·v rámci spoločných projektov na čerpanie štrukturálnych fondov EÚ
čítaj ďalej, diskusia (2)
|
Jan Hunyadi takmer ako kráľ
Dopĺňame obraz vládcov nášho územia počas udalostí "Bitka pri Lučenci". Zvolenie Huňadyho za gubernátora nebolo náhodné, keďže vtedy bol najbohatším uhorským veľmožom. Patrilo mu 28 hradov, 56 miest a mestečiek a vyše 1 000 dedín. Rozsiahla časť jeho majetkov sa nachádzala na Považí: 7 hradných panstiev (Trenčín, Vršatec, Považská Bystrica, Súča, Ilava, Strečno, Starhrad), 4 mestečká a 76 obcí. Moc gubernátora - vôbec prvého v uhorských dejinách - nebola síce neobmedzená, lebo v závažných záležitostiach spolurozhodoval s krajinskou radou, no v mnohom zodpovedala postaveniu kráľa. Najmä vo vzťahu k zahraničiu Huňady vystupoval ako rovnocenný partner kniežat, kráľov, cisára i pápeža.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (3)
|
Ojedinelý výskum na cintoríne v Opatovej priniesol prekvapivé objavy
Počas minulého roku sa na cintoríne v Opatovej dokončil jeden z najväčších geofyzikálnych výskumov na Slovensku. Do mesta svojho detstva prišiel RNDr. Kamil Rozimant, profesor z Katedry aplikovanej a environmentálnej geofyziky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komeského v Bratislave. So svojimi kolegami V.Gajdošom a M.Hajachom urobili viac ako 1000 meraní.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (1)
 Meranie "2D resistivity imaging" [303.7 Kb]
|
Ján Hikker lokalizuje Bitku pri Lučenci do Haliče
Po dôkladnom prečítaní článkov amatérskeho archeológa Ing. Miroslava Drobného v Novohradských novinách a v Historickom revue 6/7 ročník XIII mi nedá nereagovať.
Aj keď kniha A. Jiráska je skutočne veľmi dobrá a čítavá som presvedčený, že bitka sa neodohrala nad Opatovou ako uvádza Ing. Drobný, ale v Haliči respektíve Gáči. Nie je mi jasné, ako mohlo na rovine bez opevnenia bojovať zhruba 2000 vojakov? Halič bola zrejme pre vtedajších historikov natoľko bezvýznamná, že miesto radšej nazvali Bitka pri Lučenci. Ale opäť k faktom. Trvalo mi 1,5 roka, kým som sa o týchto skutočnostiach definitívne presvedčil nálezom kostí, ktoré som poslal na expertízu za čo ďakujem Jarkovi Kuvikovi. Kde sa nachádza 500 - 600 padlých Husitov, 2000 Maďarov bojujúcich za Huňadyho a ďalší padlí bojovníci? Husiti našli miesto posledného odpočinku pod Haličským zámkom a Huňadyho bojovníci sú pochovaní na kopci nad dolinkou v Haličskom regióne. Ešte jedna pripomienka. Na Haličskom zámku nikdy nemohla byť vodná priekopa, pretože tam nebola voda. Vždy to bola len zemná priekopa.
čítaj ďalej, diskusia (2)
|
Náčrt Bitky pri Lučenci
Prinášame vám náčrt Bitky pri Lučenci podľa p. Drenku. Na kresbe vidieť opevnený kláštor a zákopy, ktoré okolo neho urobili vojská Jána Hunyadiho. Hlavné bojisko sa však odhaduje niekde v okolí potoka Slatinka. Dno dnes už takmer vyschnutého potoka môže ukrývať ešte množstvo prekvapení. Záhadou tiež zostáva, kde sú masové hroby. Možno v polkruhu v zákope?
diskusia (15)
|
Ojedinelý geofyzikálny prieskum na cintoríne pri Lučenci
Výskum historických a archeologických súvislostí spojených s najznámejšou udalosťou regiónu "Bitka pri Lučenci" pokračuje už tretí rok. Z jeho výsledkov pripomenieme objavenie častí architektúry (múrov) a veľkých kamenných blokov pravdepodobne opátstva cistercitov. Nájdením mince datovanej do obdobia 1172-1196 sa opátstvo stáva najstaršou stavbou Novohradu. Ďalšie pokračovanie výskumu prebehlo cez víkend jednou z najmodernejších technológií na Slovenku.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (2)
Ako sa meralo? [463.6 Kb]
|
Ako sa dostalo cistercitské opátstvo do Lučenca?
Správa z roku 1223 uvádza založenie opátstva Blahoslavenej Panny Márie v Spišskom Štiavniku. Inicioval to Ondrej II. a na jeho výstavbe sa podieľal aj jeho syn Koloman. S blížiacim sa nebezpečenstvom Tatárov bolo generálnou kapitulou nariadené, aby sa v roku 1237 opátstvo premiestnilo do "Luchanche" (v časopise Historická revue 4/2002 p. Ridegová mylne prekladá tento názov ako Lučivná. Obec vzdialená iba 18 km od Štiavnika.) Opátstvo sa presťahovalo do Lučenca, ktoré dôverne poznal syn Ondreja II. Koloman, ktorý mal kniežací údel v neďalekej Haliči.
čítaj ďalej, diskusia (1)
|
Analýza leteckých fotografií
Ing. Feldsam Ladislav z Lučenca nám poslal svoju color-analýzu fotografií, ktoré sa nafotili z lietadla minulý rok. Z obrázku vidieť približné tvary budov na lúke vedľa cintorína.
Vaše postrehy prosím napíšte do diskusie.
diskusia (4)
|
Zhrnutie projektu Bitka pri Lučenci
Prinášame vám prierez doterajšieho výskumu. Chronologicky vám prezentujeme všetky najdôležitejšie fakty.
Najznámejšou historickou udalosťou regiónu je Bitka pri Lučenci. Napísali sa o nej knihy a básne, učíme sa o tom všetci v dejepise. Bola a je to nepochybne udalosť európskeho významu. Veď popri Slovákoch sa pri Lučenci "stretli" aj Česi, Maďari, Poliaci, Rakúšania, či Ukrajinci. Základná idea projektu je jednoduchá: pomocou tejto udalosti zviditeľniť región na mape Európy. Vieme si veľmi dobre predstaviť, že na mieste, kde sa národy pred 550 rokmi vraždili, teraz si budú podávať ruky. Nie je to ideálne miesto pre samity Európskej Únie alebo Vyšegrádskej štvorky?
Byrokrati na mestskom úrade v Lučenec neprejavovali žiadny záujem o rozvoj cestovného ruchu. Nezostávalo nám nič iné, ako nájsť pravých lokálpatriotov a zobrať osud nášho mesta do vlastných rúk. Bolo to v zime 1999.
čítaj ďalej, diskusia (1)
 Zhrnutie s fotografiami pre tlač [2.4 Mb]
 Zhrnutie v textovom formáte bez fotografií [12.2 Kb]
|
Jediný dôkaz bojov pri Lučenci
Prepokladané miesto Bitky pri Lučenci stále skrýva svoje tajomstvá. Jediný dôkaz bojov je zatiaľ železná guľka zo strelnej zbrane. Doterajší výskum sme zameriavali na odkrytie stavby opátstva, ktoré by malo byť centrom bojov. Tohtoročný výskum bude rozšírený aj na hľadanie dôkazov na bojových poliach.
diskusia (0)
|
|
