NA ZAČIATOK
|
Hrad Hajnáčka
 Hajnáčka (32 km JV)
Zrúcaniny hradu týčiace sa vysoko na zďaleka viditeľnom čadičovom brale priamo nad obcou. Obec leží na južnom Slovensku uprostred Cerovej vrchoviny, v údolí riečky Gortva.
Z hradu sa zachovali zvyšky múrov ťažko prístupnej najvyššej časti hradu s pravidelným palácom a podkovovitou baštou. Z diaľky nie je ani viditeľné, že tu voľakedy stával hrad.
Hradná skala tvorila na mnohých miestach časť hradieb i vnútornej architektúry, do nej bolo vysekané aj schodište. Na najvyššej časti skaly bola pravdepodobne menšia palácová stavba, ktorú chránili dva pásy hradobného múru a podkovovitá bašta.
kráľ Belo IV. listinou z 3. sept. 1245 odmenil jobagiónov z dediny Šurice za to, že z vlastných prostriedkov opevnili vrch zvaný Monte Danuskue, čím zachránili mnoho ľudí pred plieniacimi Tatármi. (Je možné, že opevnené bolo aj bralo v Šuriciach, ktoré je takmer identické s hajnáčským). Samotný hradný vrch zakončený strmým vulkanickým bralom, 355 metrov vyysoký, týčiaci sa nad okolitou krajinou bol na stavbu doslova predurčený. Na základoch tohoto opevnenia bol neskôr vybudovaný aj samotný hrad.
V roku 1320 hrad (Castrum Anyaskw) kráľ Karol Róbert odňal Alexandrovi, synovi Vlka za jeho podporu Matúša Čáka a daroval ho svojmu vernému priaznivcovi Tomášovi Séčénimu. V roku 1411 zdedil hrad Mikuláš, syn Šimona. Nový majiteľ, zvaný tiež Šalgovský sa však dal na zlé chodníčky, začal falšovať peniaze, čím v roku 1424 prišiel o hrad, ktorý mu kráľ Žigmund odňal a dal do zálohy manželke Barbore, s ktorou sa akurát po 5 ročnej odluke pomeril. Hrad spravoval kráľovnin obľúbenec Štefan Berzevici, neskôr to boli Palóciovci a ďalší. Ich vzťah k panstvu však nie je vždy jednoznačný. Boli to nájomcovia, správcovia, niekedy kapitáni.
V roku 1550 hrad získal Eustach Feledinský. Keďže sa blížilo turecké nebezpečenstvo, Hajnáčka bola na náklady Gemerskej stolice nanovo opevnená a opatrená stálou posádkou. Keď v roku 1554 Turci nečakane obsadia najmocnejší hrad Novohradu - Fiľakovo, Hajnačka sa ocitá v priamom susedctve s Osmanmi. Turci sa však príliž nemajú k ďalšiemu činu a posádky hraničných pevností márne čakali na ich útok.
V roku 1559 ktorýsi Osman vyzval urodzeného pána Juraja Bubeka na súboj pod Hajnáčkou. Na diváky sa zbehli Turci z Fiľakova a uhorskí vojaci až z Jágru (Eger). Súboj naostatok prerástol do otvorenej šarvátky, kde sa všetci div že nepobili. Dokonca sám veliteľ hradu Michal Šarkozi, ktorý na duel privolil a nakoniec sa márne snažil upokojiť rozohnené vášne, potom sám ležal v pevnosti s ťažkými ranami.
V tých časoch (podľa svedectva Šimona Forgáča) bola Hajnáčka silný a obranyschopný hrad. Avšak v druhej polovici apríla 1566 sa Turkom nečakane naskytla príležitosť na dobytie hradu. Kapitán sa s časťou posádky vybral do Egru. Tureckí vyzvedači hneď doniesli správu fiľakovskému begovi. Netrvalo dlho a Turci s použitím lesti a rebríkov hrad obsadili.
Ako všetky okolité hrady, aj tento nakoniec opustia až v roku 1593 po oslobodení Fiľakova.
Hradu sa zase ujmú Feledinskovci. V roku 1595 Eustachov syn Baltazár prevedie hrad na svoju sestru Margitu. Prostredníctvom jej manžela Krištofa hrad prejde na Lórantfiovcov. Neskôr hrad prejde na Véčeivcov a Vayovcov.
Počas stavovských povstaní má hrad hrad naďalej charakter vojenskej pevnosti so stálou vojenskou posádkou. Po odchode Osmanov v roku 1596 sa hrad spomína ako veľmi poškodený (valde desolata), takže si vyžiadal dôkladné opravy. Napriek tomu sa ho v súvislosti s povstaním Juraja I. Rákociho v roku 1645 zmocnia jeho spojenci - Turci. Cisárske vojsko ich neskôr vztlačí, pevnosť je však bojmi značne poškodená. Vďaka kapitánovi Ladislavovi Feketemu ju v polovici 17. storočia postupne obnovená. Prežije dokonca aj fiľakovský hrad, zničený v roku 1682.
Na konci roku 1703, za povstania Františka II. Rákociho hrad obsadia kurucké oddiely Ladislava Očkaia. Posádka im sama otvorí bránu. Hrad však nezachráni - v obsadenej pevnosti vypukne požiar a pevnosť postihne skaza.
Z roku 1684 existuje záznam, že Adamovi Vayovi s manželkou Alžbetou náležala jedáleň, spálňa a za tým ozajstná kamenná izba, druhá jedáleň a povala.
Z roku 1683 pochádza podrobnejší popis hradu. Spomína sa v ňom rozsiahla dvorana, 6 obytných izieb, sýpky, pivnice, kuchyňa, pitvor a muničný sklad. Zo zachovalých zvyškou pevnosti je však takmer nemožné vytvoriť si ucelenú predstavu o výzore hradu.
Z útržkov hradieb sa dá určiť poloha dolného hradu, polkruhová vstupná bašta, v skale vysekané schodište vedúce do strednej časti k miestnosti vysekanej do skaly.
Prístup zo stredu obce Hajnáčka krátkou odbočkou zo zelenej značky priamo na hrad.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
