NA ZAČIATOK
|
Hrad Halič
 Hrad Halič, Halič (8 km Z)
Monumentálny renesančno-barokový kaštieľ, prestavaný z pôvodného hradu, na vyvýšenine nad obcou, reprezentačné šľachtické sídlo, dominanta širokého okolia.
Pôvodne tu stál stredoveký hrad. Patril Lossonczyovcom (z rodu Tomaj). Spomína sa 1450-1451 ako tvrdza Jana Jiskru. Za Hunyadyovcov v tretej štvrtine 15. storočia ho zbúrali. Neskorší majitelia ho začiatkom 16. storočia obnovili, no túto nepovolenú stavbu znova deštruovali. Až Forgáchovci, ktorým patril od 1554 nepretržite do 1848, hrad prebudovali na mohutnú renesančnú pevnosť. V roku 1612 vznikol kaštieľ na pôdoryse nepravidelného pretiahnutého šesťuholníka s arkádovým nádvorím. Do jeho pôdorysu vkomponovali aj gotický hrad, ktorý mal na nároží hranolovú vežu. K hradu viedol padací most cez vonkajšiu priekopu. Kaštieľ dobyli 1682 thökölyovské, 1703 rákócziovské, 1709 cisárske vojská. Keďže kaštieľ patril prohabsbursky orientovanej šľachte, na rozdiel od väčšiny našich opevnených feudálnych sídel, unikol násilnej demolácii cisárskymi vojskami. Nákladná baroková prístavba sa realizovala v roku 1762 podľa projektu A Meyerhoffera. Reprezentačné šľachtické sídlo vybudovali so všetkými znakmi rozvinutej barokovej dispozície. Do predného krídla umiestnili klenutú stĺpovú vstupnú halu, honosné dvojkrídlové schodište, slávnostnú sálu s iluzívnou nástennou maľbou a kaplnku. Dobovo upravili aj rad obytných salónov - maľované trámové stropy prekryli fabiónovými s bohatou štukovou ornamentikou. Okolo kaštieľa vysadili francúzsky park. Jeho kompozičné centrá zvýraznili alegorickými sochami. V roku 1820 a 1870-1880 vysadili na svahoch hradného vrchu cudzokrajné dreviny. Koncom 19. stor. prispôsobili výsadbu romantickej vyhliadke na terase pred kaštieľom; terasu uzavreli pergolou a park rozšírili smerom k rybníku, verne adaptujúc prírodu. Menšie úpravy realizovali 1897 aj v interiéroch a na fasádach. Kaštieľ za druhej svetovej vojny poškodili. Obnovili ho 1955 - 1963 podľa projektu arch. A. Darička.
Štvorkrídlová budova s pretiahnutým šesťuholníkovým pôdorysom a arkádovým nádvorím. Na nárožiach má výrazné renesančné delové bašty, na priečelí nárožné veže a mohutný prevýšený rizalit, v ktorom je vstupná hala a slávnostná sála. Vystupujúce časti architektúry zdôrazňujú atikové štíty a manzardové strechy; ich fasády členia lizénové rámy a na poschodí prevýšené okná. V strede nad vstupným portálom je kamenný balkón. V okolí sa zachovali časti pôvodného kompozície parku, výsadby a plastiky z 18. a 19. storočia.
Slávnostné priestory vo vstupnom krídle patria medzi najkrajšie ukážky barokovej rozvinutej architektúry. Schodište má bohato riešený kamenný ornamentálny parapet s rokajovým prelamovaním a pletencovým pásom. Iluzívna maľba v slávnostnej sále znázorňuje Triumf Aurory a alegóriu štyroch ročných období. Steny zdobí iluzívna výmaľba v podobe architektúry s postavami a fontánami. Zachovali sa pôvodné, bohato vyrezávané dvere a kované mreže. Z obdobia renesancie sú maľované vyrezávané stropy a figurálna nástenná maľba vojvodcov a kráľov s darovacími nápismi. Renesančná oltárna menza na schodišti je z prvej tretiny 17. storočia a slúžila neskôr ako nádrž na vodu.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
