NA ZAČIATOK
|
Hrad Šomoška
 Šiatorská Bukovinka (24 km JV)
Hrad Šomoška, vybudovaný z netradičných šesťbokých čadičových stĺpov je unikátom medzi slovenskými hradmi a jeho malebnosť ho zaraďuje medzi naše najkrajšie hrady. Jeho poloha je dosť odľahlá - leží priamo na slovensko-maďarskej hranici, ktorá oddeľuje hrad od jeho južného podhradia. Z hradu je veľmi pekný výhľad do širokého okolia (hrad Šalgo na maďarskej strane, na východe lávový prúd z blízkej sopky Medves, na severe za dobrej viditeľnosti vidieť obrysy Fiľakovského hradu a Fiľakova). Po rozsiahlej rekonštrukcii, vybudovaní prístupovej cesty zo slovenskej strany a obnove náučného chodníka v Národnej prírodnej rezervácii (október 2000) patrí Šomoška k hradom, ktorý je turistickou lahôdkou.
Ako väčšinu Novohradských hradov, aj Šomošku postavil rod Kačičovcov, konkrétne jeho Illéšovská vetva. Zachovala sa legenda, podľa ktorej v rokoch tatárskeho pustošenia kráľ Belo IV. po nešťastnej porážke pri Muhi puste utekal so svojou družinou, až sa dostal k lesným húštinám v okolí Karanča. Unavená skupinka našla útočisko na mohutnej čadičovej skale. Kráľ tu strávil noc a ráno sa zaprisahal, že na vrchu postaví hrad, ktorí v budúcnosti ochráni okolie pred nepriateľom.
Po ústupe tatárov sa naozaj pristúpilo k hromadnému budovaniu kamenných hradov. Vtedy vznikla pravdepodobne aj Šomoška. Počas ťahaníc o trón na začiatku 14. teho storočia sa majitelia hradu pridajú na stranu Mateja Čáka. Zo svojich hradov pustošia majetky kráľovych prívržencov. Trest na seba nenechá dlho čakať a Kráľ Karol-Róbert hrady odníme neverným a daruje ich svojim prívržencom medziiným aj Šomošku v roku 1323 Tomášovi Szécsénimu, ktorý sa bil po jeho boku v bitke pri Rozhanovciach roku 1312. Tomáš Szécsényi sa stal jedným z najvplyvnejších mužov Novohradu a hrad Šomoška rušným centrom spoločenského života. Boli to jeho zlaté časy. Hírenie nebralo konca kraja a keď sa hrad nakoniec dostal do rúk Ladislava Szécsényiho, ten ho musel dať v roku 1455 do zálohu Albertovi Lošoncimu, manželovi svojej dcéry Hedvigy a krajinskému hospodárovi Michalovi Országhovi, ktorého syn Ján bol zase zasnúbený s jeho druhou dcérou Annou. V roku 1461 rod Szécsényiovcov vymrel po meči. Obaja záložní páni dostali na hrad kráľovskú donáciu, neskôr celá Šomoška ostala Lošonciovcom. Keď husiti obsadili neďaleký hrad Šalgó, susediace hrady takmer 20 rokov medzi sebou bojovali. Až do chvíle, kým vojsko kráľa Mateja Šalgó neobsadia a husitov vyduria. V tých časoch hrad na úzkej plošine bazaltového vrchu tvorila stavba, ktorá hradbou uzatvárala malé trojuholníkové nádvorie. K hradbe priliehal palác a hospodárske budovy. Úzky gotický hrad však prestane vyhovovať v období, keď sa rozšíria palné zbrane. Majitelia ho teda dajú prestavať. V 15. storočí postupne k vrcholom trojuholníkového hradu pristavajú mohutnú valcovú delovú baštu, južnú podkovovitú baštu a severnú okrúhlu vstupnú baštu.
To sa už ale stupňuje turecká hrozba. Po páde Budína v roku 1541 sa novohradské hrady dostávajú do prvej línie. Turecké oddiely lúpia po okolí a postupne prenikajú čoraz ďalej. V roku 1552 padne do ich rúk Drégely, Ďarmoty, Szécsény, Hollóko a Buják. Štefan Lošonci, pán Šomošky, sa udatne zúčastňuje protitureckých bojov. Pri obrane Temešváru je však zajatý a neskôr 27.2. 1552 popravený. Akoby tušil svoj neblahý koniec, aby zabezpečil svoje dve dcéry, Fruzsinu a Annu, listom požiada kráľa Ferdinanda I. aby pre prípad jeho smrti v službách vlasti priznal dievčatám synovské práva. V roku 1554 dobijú pomocou zrady najdôležitejší hrad novohradu - Fiľakovo. Sečianský beg Kara Hamza hneď nato priťiahne pod Šalgov a použijúc šikovnú lesť obsadí hrad bez jediného výstrelu. Beg takisto vyzve aj obrancov Šomošky aby, sa vzdali. Tí však odolajú. Nasledujúcich 22 rokov znamená pre obyvateľov Šomošky neustálu bojovú pohotovosť. Neveľký hrad zaseknutý medzi blízke Fiľakovo a susedný Šalgov je utopený v nepriateľskom mori. Život na Šomoške plynie v každodenných starostiach. Turci zo Šalga raz za čas zaútočia na hrad, ten však odoláva, ba čo viac, posádka, ktorú tvorí snáď 50 pešiakov, 40 husárov a 10 delostrelcov, úspešne narúša spojenie s fiľakovským hradom. Hrad v tomto čase navštívi aj mladý básnik Valentín Balassa. Zdá sa, že dvoril Anne Lošonciovej. Častokrát meral cestu z Modrého Kameňa, ba tu získajúc inšpiráciu napíše aj báseň. Pani Anna sa však vydá za vojvodcu Krištofa Ungnada. V roku 1576 prejde Aliho, fiľakovského bega, trpezlivosť. Viťúzi zo Šomošky ho hnevajú už dlhú dobu. So silným vojskom pritiahne pod Šomošku a začne ostreľolať prekvapených obrancov. Mladý neskúsený kapitán Mikuláš Modolóczy hrad po krátkom boji vzdá. O boji presné údaje nemáme, len z tureckých záznamov sečianskeho sandžaku vyplýva, že došlo k boju muža proti mužovi. Dozvedáme sa teda, že na útoku sa podieľali aj sečianskí Turci.
Zachovala sa nasledovná legenda:
Údajne výstrel z pušky zabil Hasana, pobočníka bega Aliho a vyslanca tureckého sultána. Netrpezlivý strelec mieril na bega. Netrafil však. Pobočníkova krv údajne zašpinila begovi rúcho. Odveta potom nenechala na seba dlho čakať.
Kľúčovú strieľňu, z ktorej sa strieľalo si ešte aj dnes možno prezrieť v severnej obrannej chodbe. Oslobodenie prišlo až v roku 1593. Pri oslobodzovaní Fiľakova sa dve menšie z vojska vyčlenené oddiely podujmú obsadiť Šalgov a Šomošku. Oddiel pod vedením Valentína Prepoštváryho oslobodí Šomošku. Turci vydajú hrad bez odporu.
Krištof Ungnand sa oslobodenia nedožije. Jeho miesto po boku Anny Lošonciovej zaujme Žigmund Forgáč. Valentín Balassa, ktorý je v osloboditeľskom oddiely zase príde neskoro. Po smrti Anny hrad prejde na Forgáčovcov. Šomošku na nariadenie krajinského snemu obnovia a opevnia. Zväčšia sa obytné priestory a vybuduje sa predsunutý bastión s polygonálnou delostreleckou plošinou. Problémom však naďalej ostáva nedostatok pitnej vody. Počas stavovských povstaní Novohradská župa podporuje povstalcov. Brány hradu sú otvorené Bocskaiovcom. v rokoch 1619 - 1626 je pánom hradu Bethlen. Podobne aj za povstania Thokoliho sa Šomoška, ako predsunutá pevnosť fiľakovského hradu dostáva do rúk povstalcov. Po vypuknutí stavovského povstania Františka II. Rákociho v roku 1703 sa posádka pridá k vzbúrencom. Šimon Forgáč poverený organizovaním boja proti kurucom nasleduje príklad posádky. Po potlačení povstania tak príde v roku 1709 o hrad aj majetky. Hrady majú byť na príkaz cisára zbúrané. Šomoška len len unikne tomuto osudu. Vďačiť za to môže kancelárovi Pavlovi Rádayovi, ktorý ju v zálohu vlastnil. Väčšinu hradu sa podarilo zachrániť pred demoláciou. Stavba však postupne schátrala. Posledná veža zhorela v roku 1826 po zásahu bleskom. Majiťeľ dá ešte zachovalé priestory rozboriť, aby neposkytovali útulok nežiadúcim živlom. Hrad zachránila až rozsiahla konzervácia a čiastočná rekonštrukcia začatá v roku 1972.
K hradu sa zo slovenskej strany dostaneme z obce Šiatorská Bukovinka. Na konci dediny smerom od Fiľakova odbočíme doľava (smerové tabule sú dobre viditeľné) a pomedzi domy sa dostaneme k začiatku novovybudovanej úzkej asfaltovej cesty, ktorú mimo sezónu uzatvára rampa. Cca 4-kilometrová cesta nás dovedie na pekne vybudované parkovisko, odkiaľ začína vstup do Národnej prírodnej rezervácie. Už z parkoviska je nádherný pohľad na kontúry hradu, črtajúce sa na jednom z vrchov Cerovej vrchoviny, najmladšieho vulkanického pohoria na Slovensku. Odtiaľto pokračujeme k hradu náučným chodníkom po zelenej turistickej značke. Pešia túra trvá asi 45 minút a po ceste si môžeme oddýchnuť na lavičkách pri upravených jazierkach.
V minulom storočí sa na Šomoške ťažil bazalt, a tam, kde v hornej časti teraz vedie náučný chodník, viedla voľakedy malá železnička. V súčasnosti je Šomoška vyhlásená, za Národnú prírodnú rezerváciu.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
