NA ZAČIATOK
|
Od vypuknutia povstania uplynie v sobotu 65 rokov
V sobotu si pripomenieme 65. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP), ktoré bolo ozbrojeným vystúpením protifašistického odboja na Slovensku na konci 2. svetovej vojny a malo zásadný význam pri obnove Československa.
Na jar 1944 silnelo na Slovensku partizánske hnutie a situácia vyvrcholila v auguste príchodom nacistickej armády, ktorú na jeho územie povolal prezident Jozef Tiso.
Povstanie riadila Slovenská národná rada a jeho základom bola povstalecká armáda vedená Jánom Golianom a Rudolfom Viestom a partizánske jednotky. V SNP tiež bojovali ruskí, rumunskí, ukrajinskí, českí, poľskí, bulharskí, francúzski vojaci a partizáni, ako aj príslušníci ďalších národov.
Po potlačení povstania na jeseň 1944 rozpútali Nemci na Slovensku teror, zabíjali partizánov, vojakov, civilistov, ženy a deti, vypaľovali celé dediny. Na svedomí majú niekoľko tisíc obetí.
Najdôležitejšie udalosti súvisiace so SNP v roku 1944:
23. marca 1944
Prezident Edvard Beneš, ktorý bol v exile v Londýne, poveril dočasným velením vojenského odboja na Slovensku pplk. gšt. Jána Goliana.
27. apríla 1944
V Banskej Bystrici na Veliteľstve pozemného vojska utvorili Vojenské ústredie ústredný orgán príprav povstania v slovenskej armáde. Veliteľom bol pplk. gšt. Ján Golian.
20. júla 1944
Vojenské ústredie a ilegálna Slovenská národná rada v Čremošnom v okrese Turčianske Teplice rokovali o spoločnom postupe pri príprave ozbrojeného povstania. Za hlavnú ozbrojenú silu považovali slovenskú armádu. Hovorili aj o potrebe skoordinovať povstanie s postupom Červenej armády.
29. augusta 1944
Dopoludnia začali nemecké vojská a policajné jednotky obsadzovať Slovenskú republiku. Pplk. gšt. Ján Golian vydal slovenskej armáde rozkaz, aby okupantom kládla ozbrojený odpor začalo sa Slovenské národné povstanie (SNP). Príchod nemeckých vojsk oznámil v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš.
29. augusta - 18. októbra 1944
Povstalecké jednotky zvádzali boje s nemeckými bojovými skupinami, ktoré sa snažili o obsadenie dôležitých miest na povstaleckom území.
30. augusta 1944
Z banskobystrického vysielača začal vysielať Slobodný slovenský vysielač.
31. augusta 1944
Nemecké okupačné vojská odzbrojili Východoslovenskú armádu, ktorá mala byť kľúčovou zložkou povstania.
1. septembra 1944
SNR deklarovala obnovenie Československa a prevzatie moci na Slovensku.
2. septembra 1944
Nemci zbombardovali povstalecký rozhlas v Banskej Bystrici. Do 27. októbra 1944 sa však vysielalo z mobilného vysielača.
5. septembra 1944
Uskutočnila sa mobilizácia do 1. československej armády na Slovensku.
Vláda Vojtecha Tuku podala demisiu a prezident Jozef Tiso pod tlakom Nemecka vymenoval novú vládu, ktorej predsedom bol Štefan Tiso.
8. septembra 1944
Začala sa Karpatsko-duklianska operácia vojsk Červenej armády a 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.
6. októbra 1944
Dukliansky priesmyk prekročili jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.
7. októbra 1944
Hlavným veliteľom povstaleckej armády sa stal generál Rudolf Viest. Generál Ján Golian sa stal jeho zástupcom.
19. októbra 1944
Začala sa veľká ofenzíva nemeckých vojsk proti povstaniu.
26.-27. októbra 1944
Povstaleckí činitelia sa presunuli z Banskej Bystrice na Donovaly. Nemecká armáda obsadila Banskú Bystricu.
27.-28. októbra 1944
Generál Viest vydal rozkaz o ústupe do hôr a prechode armády na partizánsky spôsob boja. Partizáni bojovali v horách proti nacistom až do mája 1945.
mt;kp
.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
