NA ZAČIATOK
|
V Seredi sa hýbu sochy!
 Ak vám poviem, že Sereď je mesto, kde sa hýbu sochy, budete si možno myslieť, že preháňam, ale posúďte sami, či to nie je tak ...
Najstarší známy pohyb sôch bol zaznamenaný v roku 1781, kedy po dokončení nového kostola doň premiestnili dva kamenné náhrobky zo 16. storočia (sú hneď za dverami vsadené do stien), ktoré dovtedy ležali na podlahe starého kostola.
Mariánsky stĺp so sochou Immaculaty (Panny Márie) stál na Hlavnom námestí (dnešné Nám. republiky), hneď pri ceste, približne pred dnešným obchodným domom Jednota od roku 1735. Po roku 1950 bol stĺp z protináboženských dôvodov premiestnený do záhrady vedľa kostola, kde ukrytý medzi stromami stojí dodnes.
Barokový stĺp so súsoším Najsvätejšej Trojice stál od druhej polovice 18. storočia pri bráne do zámockého parku. Prvý raz bol premiestnený v roku 1931, kvôli výstavbe uličnej fronty pri parku. Potom stál v strede tržišťa, neďaleko od hostinca U Horvátha. Pri výstavbe autobusového nádražia bol stĺp krátko pred rokom 1960 znovu premiestnený, tentokrát na ľavú stranu kostola.
Kamenný kríž pred bývalým chudobincom (oproti „Sokolovni“) stojí od roku 1873. Bol ohradený zdobenou železnou ohrádkou. Celkom nedávno sa nejaký zberač starého železa postaral o to, aby ohrádka zmizla. Nadôvažok niekto rozbil liatinovú socha Krista. Socha Bolestnej Panny Márie z podstavca pod krížom zmizla už dávnejšie.
Pred vchodom do Mestského úradu stál pomník so sochou Legionára, ktorý bol vztýčený v roku 1929 pri príležitosti desiateho výročia bojov na záchranu južnej hranice Československa, ktorú prekročila maďarská tzv. Červená armáda. V roku 1959, keď sa slávnostne otváral Most SNP, bol Legionár z ideologických dôvodov schovaný do kasární, kde bol zložený až do roku 1968, keď ho pravdepodobne vojaci zakopali hneď pod „títeš“, neďaleko zadnej brány do parku.
Na promenáde, v lipovej aleji na Námestí slobody stával čierny žulový pomník seredským vojakom padlým v I. svetovej vojne. Pomník bol v roku 1973, pri výstavbe nového pamätníka oslobodenia (sovietskej Červenej armáde) odstránený a premiestnený na Čepenskú ulicu pred dnešný Rybársky dom.
Oproti hotelu Hutník, na dnešnom parkovisku pri Progrese, stál prvý povojnový pomník sovietskej armáde (pamätník padlých vojakov Červenej armády) z roku 1946, ktorý bol pri asanačných prácach (zbúrala sa celá Hlavná ulica) v roku 1972 prenesený do Šitavy. Tam stojí pred školou, mierne „upravený“, dodnes.
V roku 1975 bol postavený pomník Františkovi Kubačovi, poslancovi za Komunistickú stranu za I. ČSR a v päťdesiatych rokoch 20. storočia predsedovi Slovenskej národnej rady, v parčíku pred činžiakmi na Ulici Dionýza Štúra. Za „nežnej revolúcie“ v roku 1989, zástupcovia mesta schovali bronzovú hlavu do budovy Mestského úradu, kde je uložená dodnes. Anonymný podstavec z červeného kameňa chátra a „zdobí“ parčík dodnes.
Tak čo hovoríte? Hýbu sa sochy v Seredi, alebo nie?
Využívajúc všeobecný pohyb sôch občianske združenie Vodný Hrad navrhlo kultúrnej komisii poslancov, aby mestskému zastupiteľtvu predložila návrh na vrátenie aspoň jednej, keď nie aj dvoch sôch na pôvodné miesto, pretože nie je žiadny dôvod, aby sa ukrývali.
V krátkom čase sa chystá rekonštrukcia námestia a parkoviska pred Mestským úradom, preto sme navrhli, aby sa pri kladení dlažby a riešení parkoviska počítalo s miestom na postavenie stĺpa so sochou Panny Márie na pôvodné miesto. Je to najstaršia zachovalá seredská sochárska pamiatka, významnej historickej, kultúrnej i umeleckej hodnoty. Nepochybný je mestotvorný charakter takého to činu (čo pekného môžu uvidieť hostia prechádzajúci Sereďou?). Iné mestá by sa s niečim takým už dávno pýšili (spomeniem napríklad vrátenie Trojičného stĺpa na námestie v Trnave), takže dúfame, že príslušné oddelenia mesta sa chopia iniciatívy.
Druhou sochou, ktorá by sa dala vztýčiť na pôvodnom mieste je Legionár. V jeho prípade je však akékoľvek nadšenie predčasné, pretože sochu treba najprv nájsť a vykopať (poznáme miesto, ktoré označila očitá svedkyňa „pochovávania“ sochy). K nášmu nemilému prekvapeniu sa minulý mesiac toto miesto ocitlo pod jedenapolmetrovou vrstvou vyvezenej zeminy. S horkosťou pripúšťame, že riešenie vyviezť zeminu k Váhu bolo síce najjednoduchšie a ten, kto zeminu vyvážal, o soche nevedel, ale každopádne nám vykopanie sochy sťažil. Sochu treba vykopať už len pre jej mimoriadnu výtvarnú hodnotu. Ak aj nebude znovu vztýčená, môže byť vystavená v Mestskom múzeu, o zriadenie ktorého sa občianske združenie Vodný hrad usiluje už štvrtý rok. Primátor mesta sľúbil, že na budúci rok sa konečne uvolnia priestory v tzv. Fándlyho fare, kde podľa jednohlasného uznesenia mestského zastupiteľstva z roku 2000 má múzeum vzniknúť. Socha Legionára pochádza z dielne sochárov Pospíšila (rodák zo Siladíc) a Ihriského, ktorí sú aj autormi sochy Hviezdoslava pred Slovenským národným divadlom v Bratislave.
Takže v Seredi sa hýbu sochy. Dúfajme, že nastal čas, kedy sa už konečne začnú hýbať správnym smerom!
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
