NA ZAČIATOK
|
VEĽKONOČNÝ PONDELOK: Priestor pre ľudové zvyky
BRATISLAVA 30. marca (SITA) Na Veľkonočný pondelok prichádza k slovu folklórna ozvena biblických udalostí, slávených na Veľkú noc. Tradičná slovenská šibačka a polievačka má vraj korene v snahe židovských predstaviteľov zamedziť šírenie zvesti o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Ich vojaci rozháňali klebetiace hlúčiky ľudí, medzi ktorými boli najmä ženy, korbáčmi a vodou. V ľudovom poňatí je Veľkonočný pondelok sviatkom chlapcov, mládencov a mužov.
Ich zvyky však nie sú na území Slovenska jednotné: kým na západnom Slovensku sa dievčatá len šibali, na Orave, Spiši a východnom Slovensku je známejšie oblievanie. Korbáče, nazývané aj šibáky alebo kocary, sa plietli z ôsmich prútov a dosahovali až dvojmetrovú dĺžku. Aj polievačka musela byť akurátna: vodou zo studní a potokov chlapci nešetrili. Za odmenu dostali pohostenie a vajíčka. Vajíčko bolo symbolom života a pre ľudí v chudobnejších oblastiach bolo zároveň nie každodennou pochúťkou, pretože väčšinou sa muselo speňažiť. Chlapci preto okrem uvarených a ozdobených kraslíc uvítali aj surové vajcia. Popoludní si ich spolu varili pod holým nebom, čo bol dôležitý obrad, opakovaný len raz za rok. Prevažovalo však obdarúvanie zdobenými vajíčkami kraslicami. Na východnom Slovensku ich nazývajú aj farbanky alebo písanky, na strednom Slovensku voskovičky a v Novohrade škrabané vajíčka. V niektorých oblastiach vkladali oráči veľkonočné vajíčko do prvej brázdy, aby mali dobrú úrodu.
|
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
