NA ZAČIATOK
|
Manínska tiesňava (Maninská úžina)
Považská Teplá (13 km SV)
Manínska úžina, úzky vápencový kaňon medzi Veľkým a Malým Manínom s množstvom morfologických tvarov vznikol epigenetickým prelomom potoka pri klesaní eróznej bázy.
Týmto bolo vytvorené Manínske bradlo, ktoré je rozčlenené na dve časti - Veľký a Malý Manín. Puklinové priepasti v žľaboch sú tvorené vápencovými bralami zarastenými z väčšej časti vegetáciou. Pre Manínsku užinu sú význačné strmé steny s rôznymi zárezmi, hrebene, piliere, trhliny, komíny, ihly, skalné hríby a pod.. Najvyššie skaly majú až 200 metrov. Obsahuje tiež podzemné krasové priestory s výskytom až 28 jaskýň. K povrchovému krasu patria aj škrapy a závrty.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Podskalský Roháč
Podskalie (14 km JV)
Územie so zachovalou teplomilnou vegetáciou na vápencovom substráte, kde sa vytvorili prirodzené lesné a nelesné spoločenstvá, v ktorých sa vyskytuje škála chránených, ohrozených a zriedkavých druhov rastlín charakteristických pre takýto typ biotopov. Územie Roháča predstavuje výrazný skalný hrebeň s početnými skalnými útvanni, ako vežami, skalnými rebrami, v ktorých sa miestami nachádzajú otvory typu skalných okien, tunelov, ale aj mohutnými bralami so skalnými i niekoľko metrov vysokými strmými až kolmými stenami. Tieto viacstupňové skalné skupiny podmienili ťažšiu prístupnosť a miestami aj zložitú priechodnosť hrebeňa.
diskusia (0)
|
Kostolecká tiesňava
Záskalie (17 km SV)
Kostolecká tiesňava je asi 500 m dlhá skalnatá tiesňava, ktorá vznikla podobne ako Manínska úžina epigenetickým zarezaním sa Manínskeho potoka do vápencového bradla vrchu Drieňovka, z ktorého oddelila časť zvanú Kavčia. Bradlo je tvorené vysokotatranskou manínskou sériou. Tiesňava sa svojou mohnutnosťou a zvláštnymi formami podstatne líši od ostatného pohoria a svojou atraktívnosťou znásobuje estetické a prírodné hodnoty oblasti. Je názornou ukážkou zvetrávania skalných vápencových stien.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Vršatské bralá
Vršatské podhradie (18 km JZ)
Národná prírodná rezervácia Vršatské bradlá obsahuje vápencový masív bradlového pásma Bielych Karpát so zachovalými skalnými a lesnými spoločenstvami teplomilných a horských druhov rastlín a živočíchov. Na vápencovom Vršatskom hradnom brale sú ruinami hradu z 13. storočia. Červenokamenské bradlo je členitým vápencovým bradlom s výskytom teplomilných rastlín a živočíchov.
Prístup z Vršatského Podhradia z konečnej autobusovej zastávky, alebo z Červeného kameňa.
diskusia (0)
|
Strážov
Pružina (20 km JV)
Celému komplexu piatich vrcholov obsahuje zaujímavosti a krasové javy ako jaskyne a priepasti (najznámejšia je jaskyňa v brale pod vrcholom), ako i dva nevysoké vodopády v severovýchodnom svahu. Okolie Strážova je aj bohaté na náleziská skamanelín. Hlboké lesy poskytujú útočište a ochranu rôznorodej zveri. Medzi pozoruhodnosti patrí pravidelný výskyt niekoľkých párov medveďa či rysa.
diskusia (0)
|
Suľovské skaly 
Súľov-Hradná (24 km SV)
Oblasť Súľovské skaly je vhodná pre turistov, ktorí chodia do prírody predovšetkým za oddychom a zotavením. Na relatívne malom území sa rozprestiera rozprávkové dielo prírody skalných masívov, veží, ihiel, homolí, brán, okien, pestrej kveteny a živočíšstva. Turistické trasy v tejto oblasti nie sú príliš ťažké a idú po dobre vyznačených cestách. Sú schodné aj pre menej trénovaných návštevníkov hôr, pre deti a aj pre starších ľudí. Priemerná doba výletov je približne 3 hodiny, prevýšenie 250 až 450 m.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Fačkovské sedlo - Kľak 
Fačkovské sedlo - Kľak, Fačkov (29 km JV)
Fačkovské sedlo sa nachádza v Malej Fatre, má nadmorskú výšku 802 metrov. Priamo zo sedla je nádherný výhľad na okolité vrchy Malej Fatry, najmä na Kľak s nadmorskou výškou 1351 metrov a Reváň s nadmorskou výškou 1204 metrov.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Chránené územie Stará Bebrava
Chránené územie Stará Bebrava, Čierna Lehota (35 km J)
Výmera územia je 5.91 ha a nachádza sa v katastrálnom území obce Čierna Lehota.
Ide o ochranu skamenelých živočíchov z obdobia druhohôr na Sokolích skalách.
diskusia (0)
|
Chránené územie Udrina
Chránené územie Udrina, Timoradza, Slatina nad Bebravou (41 km J)
Výmera územia je 107,36 ha a nachádza sa v katastrálnom území obcí Timoradza a Slatina n/B.
Vrchol Udriny je porastený hodnotnou bučinou. Zo stromov je pekne vyvinutá dúbrava s prevládajúcim dubom plstnatým, hojne sa uplatňuje tiež vstavač vojenský, vstavač purpurový, kruštík drobnolistý. Na strmých, neprístupných skalách na východnom svahu sa uplatňujú aj viaceré teplomilné druhy.
diskusia (0)
|
Chránené územie Žreníky
Chránené územie Žreníky, Slatinka nad Bebravou, Krásna Ves (41 km J)
Výmera územia je 101,26 ha a nachádza sa v katastrálnom území obcí Slatinka n/B a Krásna Ves.
Lokalita predstavuje územie hodnotné nielen z hľadiska biologického a geomorfologického, ale aj krajinárskeho a estetického.
diskusia (0)
|
Chránené územie Smradľavý vrch
Chránené územie Smradľavý vrch, Timoradza (44 km J)
Výmera územia je 11,16 ha a nachádza sa v katastrálnom území obce Timoradza.
Z charakteristických drevín sú tu zastúpené predovšetkým dub plstnatý, cer, javor poľný a drieň.
diskusia (0)
|
Korňanský ropný prameň
Korňa (46 km S)
V blízkosti osady v blízkosti osady Muchovci sa nachádza ojedinelý prirodzený povrchový výver ropy. Význam tohto ropného prameňa zvyšuje skutočnosť, že sa zachoval ako jediný z niekoľkých ďalších menších výskytov povrchového výtoku ropy v tejto oblasti (Papradno, Olešná, Turzovka) a stáva sa tak jedinou atrakciou svojho druhu na Slovensku.
diskusia (0)
|
Chránené územie Bradlo
Chránené územie Bradlo, Ľutov (48 km J)
Výmera územia je 97.67 ha a nachádza sa v katastrálnom území obce Ľutov.
Územie je budované dolomitmi v južnej časti Strážovských vrchov. Časť územia pokrývajú bukové spoločenstvá. V značnej miere sú tu zastúpené spoločenstvá teplomilných dubových lesov s dubom plstnatým.
diskusia (0)
|
Chránené územie Kňaží stôl
Chránené územie Kňaží stôl, Ľutov (48 km J)
Výmera územia je 88,31 ha a nachádza sa v katasrrálnom území obcí Ľutov a Trebichavá
Vyznačuje sa rôznorodosťou vegetácie. Pozoruhodný je tu výskyt chránených druhov rastlín a živočíchov v bohatom zastúpení. Hojne sú zastúpené kry svíb, drieň, višňa mahalebka, borievka obyčajná a dráč obyčajný.
diskusia (0)
|
Chránené územie Ľutovský Drieňovec
Chránené územie Ľutovský Drieňovec, Timoradza, Podlužany, Ľutov (48 km J)
Výmera územia je 260,7 ha a nachádza sa v katastrálnom území obcí Timoradza, Podlužany a Ľutov.
Toto územie patrí nesporne k najvýznamnejším náleziskám vstavačovitých rastlín na Slovensku vôbec. V južnej expozícii lesné a lesostepné spoločenstvá s výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov.
diskusia (0)
|
Tristoročná lipa
Tristoročná lipa, Kysucké Nové Mesto (49 km SV)
Severne od mesta sa nachádza chránený prírodný výtvor - vyše tristoročná lipa.
diskusia (0)
|
|
