NA ZAČIATOK
|
Festival Vážskych vodníkov Seredi
V sobotu 18.júla 2009 sa v seredskom autocampingu konal II.ročník Festivalu Vážskych vodníkov.
čítaj ďalej, diskusia (1)
|
Oslava prvých narodením SeredOnline
Dnes v Seredskom campingu oslavovali seredske internetové noniny svoje prvé narodeniny.
Oslavy sa zúčastilo veľké množstvo rodín s deťmi, pre ktorých boli nachystané rôzne akčné ukážky integrovaného záchranného systému, vystúpenia hudobných skupín, diskotéky,nafukovacia atrakcia pre deti, vozenie na štvorkolkách.
Akciu možno smelo zaradiť medzi tie najvydarenejšie v Seredi.
čítaj ďalej a pozri si fotoalbum, diskusia (0)
|
Beseda s Dvořákom
Občianske združenie Vodný hrad zorganizovalo besedu s historikom a spisovateľom Pavlom Dvořákom. Pod názvom Po stopách dávnej minulosti si občania mesta už po tretíkrát mohli vypočuť zaujímavé rozprávanie o tom ako to bolo v našej histórií. Beseda sa poprvýkrát konala v prednáškovej miestnosti Mestského múzea.
diskusia (0)
|
AJ Sereď má múzeum
Ešte koncom decembra 2004 bolo v meste Sereď otvorené múzeum. Slávnostného otvorenia sa zúčastnili aj hostia z družovných miest Leopolsdorf a Tišnov.
Návštevníci múzea majú možnsoť uvidieť stále expozície predhistória regiónu a Hrad Šintava. Okrem toho sú tu inštalované výstavy Archeologický výskum v seredskomkaštieli, Dobové pohľadnice Serede, Obrazy jána Eincherbergera.
Múzeum je otvorené utorok - sobota od 10.00 hod. do 18.00 hod.
diskusia (0)
|
Verejná zbierka na dobudovanie múzea v Seredi
Mesto Sereď zastúpené primátorom mesta Jánom Lehotom v zmysle zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa 9 ods. 3 zverejňuje vyhlásenie miestnej dobrovoľnej verejnej zbierky na dobudovanie Mestského múzea v Seredi. Miestna dobrovoľná verejná zbierka bola schválená uznesením Mestského zastupiteľstva v Seredi č. 79/2004 pís. C ;bod 1.
Účel miestnej dobrovoľnej verejnej zbierky
Prostriedky miestnej verejnej zbierky sa použijú na dobudovanie mestského múzea. Zriadenie mestského múzea je v súlade so základnými programovými dokumentami vlády pre podporu regionálneho rozvoja, podporuje aktivity MVRR SR v rámci Operačného programu - Základná infraštruktúra a je tiež v súlade so Zmenami a doplnkami územného plánu mesta Sereď. Jedná sa o verejnoprospešný účel, ktorý mesto zabezpečuje v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti. Peňažný výnos zo zbierky bude príjmom v rozpočte mesta.
Spôsob konania miestnej dobrovoľnej verejnej zbierky
Finančné prostriedky možno zasielať na osobitne zriadený účet v peňažnom ústave VÚB a.s - exp.Sereď, číslo účtu 1842597151/0200
Čas konania miestnej dobrovoľnej verejnej zbierky
Od 1.júla 2004 do 31.decembra 2004 v územnom obvode mesta Sereď.
Zodpovedná osoba za zbierku: Július Matis, vedúci múzea
diskusia (0)
|
Aktuálne akcie a atrakcie mesta aj na WAPe
V spolupráci s mobilnými operátormi ORANGE (WAP+Panorama) a EUROTEL (WAP) sme rozšírili našu ponuku distribúcie databázy kultúrnych, spoločenských, športových podujatí a zoznamu kultúrneho dedičstva o mobilnú sieť. WAPovú verziu sereďských akcií a atrakcií nájdete na adrese wap.kamvyrazit.sk . Viac sa o celom projekte dočítate v dokumente KamVyrazit: www.mesto.sk/projekt/kamvyrazit.doc (1,8 MB) alebo v iných formátoch v pätičke stránky.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
V Seredi sa hýbu sochy!
Ak vám poviem, že Sereď je mesto, kde sa hýbu sochy, budete si možno myslieť, že preháňam, ale posúďte sami, či to nie je tak ...
čítaj ďalej, diskusia (1)
|
Primátor má dcéru
V piatok 17.augusta 2001 v noci o 01:05 hod. sa virtuálnemu primátorovi mesta Sereď narodila dcérka. Na svet prišla v trnavskej pôrodnici dlhá 48 cm a vážiaca 2700g.
Od 21. augusta 2001 je už aj s polu s mamičkou doma a rastie pre radosť svojim rodičom. Dostala meno Michaela a dňa 16. septembra 2001 (v deň 1.výročia svadby svojich rodičov) bude v rimsko-katolíckom kostole v Seredi pokrstená.
čítaj ďalej, diskusia (1)
|
Zomrela 100 ročná babička
Do 2.júna 2001 bola najstaršou, viac ako 100 ročnou, občiankou mesta pani Barbora Kukučková. V tento deň tíško odyšla. Bola jedinou storočnou babičkou v meste.
diskusia (2)
|
Mydlárska ulica - dnes ulica SNP
Na obrázku z konca dvadsiatych rokov 20. storočia je zachytená Mydlárska ulica (dnes ulica SNP). Rožný dom úplne naľavo v tieni je Železiarstvo Klug (neskôr Technokov), ulica pokračuje prízemnými obchodíkmi a poschodovým domom, ktorý patril obchodníkovi Škapovi. Táto strana ulice sa v podstate až dodnes nezmenila, chýba iba zakončenie ulice v zákrute na Šúrovce, kde do 2. svetovej vojny stávala známa murárska krčma Gipsík.
Vpravo začína pohľadnica Braklovým obchodným domom (dnes obchodný dom ALTIS), vedľa je dom mäsiara-údenára Jána Beňovského s mäsiarskymi obchodmi. (Vpravo mäsiarstvo Guttmann.) Vysoký dom so štítom, na ktorom je obrázok slona a reklama na víno, pivo, rum, slivovicu a bravčovú masť je Obchodný dom Kuběna - obchod s koloniálnym tovarom (dnes Očná optika). Na tejto strane ulice odvtedy pribudol nový Ternényho poschodový dom na mieste bývalých mäsiarstiev.
Z ulice sa dnes úplne vytratil jej bývalý charakter trhovej a obchodnej ulice a je dnes nepríjemne rušnou ulicou s hustou automobilovou prevádzkou.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Frommerová parna píla 
Túto stavbu už v Seredi nenájdete. Na obrázku z roku 1921 je zachytená vila, ktorá slúžila ako administratívno-obytná budova píly s názvom Frommerová parna píla a dorábanie drevenej vlny, v strede je vidieť komín a vľavo časť píly. (Úplne na ľavom okraji pohľadnice si všimnite časť oblúka starého železného mosta.) Budovu a pílu zbúrali pri výstavbe dnešného mosta v päťdesiatych rokoch nášho storočia. Bola to secesná stavba, akých je už v Seredi stále menej - postupne ustupujú modernej zástavbe. Vo svojej dobe musel píle robiť dobrú reklamu drevený plot a brány do vily i do píly, ktoré vytvorili tesári s remeselným fortieľom a výtvarným cítením, zamestaní u Frommera. Škoda, že sa secesné stavby z mesta postupne vytrácajú. Mesto stráca kolorit a architektonicky šedne.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Budova lekárnika Jána Manheima
a tomto obrázku, z roku 1916 je zachytená najväčšia obytná budova Serede tých čias. Je to poschodová budova lekárnika Jána Manheima s lekárňou, obchodmi a bytmi (dnes je známa ako Ružičkov dom a je, bohužiaľ, v ruinách). V dome bola stará lekáreň a celej Seredi ešte donedávna známa a populárna stará cukráreň. Na mieste prízemného domu vľavo stojí dnešná Drogéria. Dnešné Námestie slobody začalo svoju parkovú podobu dostávať v polovici šesťdesiatych rokov, ešte ako Námestie 1. mája. Dovtedy tam bývali trhy, a pamätníci spomínajú, že sa na doskách z trhových stolov dalo výborne člnkovať v obrovských kalužiach, ktoré zaplavovali námestie na dlhší čas, vždy po prudších búrkach.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Uličný front domov
Na obrázku spred roku 1906 je zachytený uličný front domov námestia a Hlavnej ulice. Na zadnom konci ulice, úplne vľavo, vidíme vyčnievať bočnú časť poschodovej Starej fary, ktorá bola zbúraná o dva roky neskôr pri výstavbe novej, prízemnej fary. Poschodový dom vedľa je budova Rímsko-katolíckej ľudovej školy (dnes obchody, kasíno a notárka). Nasleduje prízemná budova chudobinca sv.Anny (dnes Zahradkárske potreby a holičstvo). Ďalším poschodovým objektom bližšie k nám je klasicistický Salzerov dom, neskôr známy ako tzv. Štrangárov dom (dnes zelovoc a obchod s vínom Choreň), pred ním je dom hodinára Wolgemuta (dnes obchod s obuvou Krajčovič), potom Grnzweigov dom s krámom, úplne vpravo je časť Paškezovho obchodu.
Všimnite si stĺp na križovatke. Je to len telegrafný stĺp. Elektrina ešte vtedy v Seredi nebola zavedená. Pre vlastnú potrebu si ju vyrábali na vlastných generátoroch len niektoré továrne. Mestské rozvody elektriny sa robili až po roku 1909.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Továreň na poľnohospodárske stroje
Na obrázku z roku 1918 je budova Továrne na poľnohospodárske stroje - Perl a spol. (založená 1892), ešte predtým to bola továreň na poľnohospodárske stroje firmy Friedman a Wrsching (založená 1878). Za ňou smerom ku kostolu je novorenesančný Kleinov dom, prízemná budova židovských obchodíkov a kostol. Priestor, kde stála továreň (do konca sedemdesiatych rokov tam boli vojenské sklady, potom boli budovy zbúrané) sa dodnes nazýva Perlovka. V súčasnosti sa tam plánuje výstavba rožného obytno-obchodného domu.
Všimnite si hlboké jarky popri ceste. Z hlavnej cesty sa k Perlovke prechádzalo po mostíku. V tom čase v meste ešte nebola kanalizácia, najmä po búrkach sa mestom valili záplavy vody a jarky boli vyvádzané Novomestskou ulicou do Váhu.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Hlavné nám. - dnes Nám. republiky
Na obrázku je zachytené Hlavné námestie (dnes Námestie republiky) v roku 1935. Vľavo vidíme časť prízemného domu Hanzlíkovcov s krajčírskou dielňou Tamaškoviča, ktorý sa opiera o poschodovú budovu Židovskej ľudovej školy z roku 1865. V pozadí sa belie čerstvo postavená budova Poštového úradu (1934) a za ňou je učupený prízemný Noskayov dom (dnes Mimino - obchod s dojčeneckým tovarom). Z pravej strany fotografie vyčnieva časť Obecného domu postaveného v roku 1910 (dnes stará budova Mestského úradu). V strede námestia v ohrádke je socha Legionára, ľudovo zvaného Corgoň. Socha bola odhalená 30.júna 1929 ako pamätník bojovníkom, ktorí padli pri obrane Slovenska v roku 1919. Dielo akademických sochárov Pospíšila (siladického rodáka) a Ihriského bolo z ideologických dôvodov okolo roku 1958 vyhodené pravdepodobne na smetisko do tzv. Konskej jamy pri Váhu (tip pre budúcich archeológov). Mesto sa už v tom čase pýšilo novou kvalitnou dláždenou cestou. Dlažba bola položená v roku 1932 a slúžila viac ako 40 rokov (pri oprave vážskeho mosta okolo roku 1975 bola nahradená asfaltom).
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Severná časť Hlavnej ulice
Na obrázku je zachytená severná časť Hlavnej ulice (dnes ulice M.R.Štefánika) v polovici dvadsiatych rokov nášho storočia. V diaľke vľavo je prízemné železiarstvo Seidler (neskôr Mototechna), bližšie poschodový dom Steinera, majiteľa chemickej továrne v Seredi, (neskôr v ňom sídlil Okresný výbor Komunistickej strany, potom jasle). V nízkom domčeku bolo malé holičstvo-kaderníctvo a trafika, vo vyššom Silbersteinovom dome bol veľkoobchod s drevom (neskôr Pioniersky dom). Najbližšie je poschodová budova Banky (vo dvore mal strojné zámočníctvo Kramárik a fotoateliér Kučera, dnes v mieste dvora stojí obchodný dom Jednota) a úplne vpravo je hotel Frištacký, neskôr známy seredský prístav opustených duší - krčma Ottinger. Bývalý uličný front môžeme dnes identifikovať podľa práve vysadeného stromoradia (všimnite si kruhy zeme okolo čerstvo zasadených stromčekov). Stromčeky vysadené v čase vyhotovenia snímku na pohľadnici hodne podrástli a dnes sa môžeme tešiť z nádherných stromov druhu Sophora japonica, ktoré v lete kvitnú kvetmi podobnými agátu.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
|
